Dobrodružstvo ukryté medzi horami – Čo sme zažili v Arménsku?

Máte radi destinácie, kde sa dramatické horské scenérie striedajú so starobylými kláštormi, živými mestami a autentickou pohostinnosťou? Presne také bolo naše Arménsko. Spoločne so skupinou cestovateľov z CK Spoznaj s nami svet sme sa vydali na poznávací zájazd do Arménska, krajiny bohatej histórie, biblických príbehov, vynikajúcej kuchyne a miest, ktoré ešte stále zostávajú mimo hlavných turistických trás.

Arménsko – malá krajina s veľkolepou krajinou a horami

Arménsko je síce približne o 40 % menšie ako Slovensko, no pri cestovaní pôsobí oveľa mohutnejšie. Je to krajina vysokých náhorných plošín, hlbokých kaňonov a sopečných pohorí, kde sa krajina dokáže zmeniť doslova za niekoľko desiatok kilometrov. Vyprahnuté údolia vystriedajú zelené lesy v okolí Dilijanu, skalnaté tiesňavy a otvorené planiny, nad ktorými sa dvíhajú zasnežené vrcholy Kaukazu.

Najvýraznejším rozdielom oproti Slovensku je nadmorská výška. Kým Bratislava leží približne 130 metrov nad morom, hlavné mesto Arménska Jerevan sa rozprestiera vo výške okolo 1 000 metrov. Jazero Sevan, jedno z najväčších vysokohorských jazier sveta, leží dokonca vo výške približne 1 900 metrov. Krajina potom stúpa až k najvyššiemu vrchu Arménska – sopečnému masívu Aragac s nadmorskou výškou 4 090 metrov. Počas nášho poznávacieho zájazdu do Arménska sme sa vydali aj na jeho západný vrchol vo výške 4 007 metrov.

Práve nadmorská výška výrazne ovplyvňuje aj arménske podnebie. V Jerevane môže panovať horúce a suché leto, zatiaľ čo vo vysokých horách vás v rovnaký deň privíta chlad, vietor a snehové polia. Na severe krajiny v okolí Dilijanu nájdete zelené lesy a vlhkejšiu klímu, juh a údolie rieky Araks sú omnoho suchšie a teplejšie. Arménsko je preto krajinou kontrastov, kde sa počas jediného dňa môžete presunúť z rozpáleného mesta do takmer vysokohorského sveta.

 

Po prílete do Jerevanu sme sa nezdržali dlho v hlavnom meste a presunuli sme sa rovno na sever Arménska – do Dilijanu, ktorý sa vďaka svojej zelenej prírode, lesom a príjemnej klíme často prezýva „arménske Švajčiarsko“. Dilijan je známy aj ako klimatické kúpeľné mesto. Čistý horský vzduch, miernejšie teploty a okolité lesy z neho už dlhé roky robia vyhľadávané miesto na oddych a regeneráciu. Mesto je zároveň známe kvalitnou pitnou vodou z horských prameňov. Práve v okolí Dilijanu nás čakal jeden z najkrajších prírodných zážitkov nášho poznávacieho zájazdu do Arménska. Vydali sme sa na turistiku na vrchol Ašchavabatsad a stúpali pomedzi rozkvitnuté horské lúky plné pestrofarebných kvetov. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa pred nami otvárali čoraz krajšie výhľady na zelené kopce a krajinu Dilijanského národného parku.

 

Navštívili sme kláštor Goshavank, významný stredoveký kláštorný komplex ukrytý v dedinke Gosh. Kamenné kostoly, starobylé chačkary a pokojná atmosféra nám opäť pripomenuli, aké dôležité miesto majú kláštory v arménskej kultúre. Od kláštora sme pokračovali pešo k jazeru Gosh, ukrytému uprostred lesov Dilijanského národného parku. Práve kombinácia horskej turistiky, rozkvitnutých lúk, historických kláštorov a pokojnej prírody nám ukázala úplne inú, zelenú tvár Arménska.

 

Z Dilijanu sme pokračovali do Garni, no cesta nebola jednoduchá. Dostali sme defekt. No náš vodič Daniel všetko vyriešil a do 30 minút sme boli opäť na ceste. Po príchode do Garni sme si prezreli jediný dochovaný antický chrám týčiaci sa nad údolím rieky Azat, ktorý bol zasvätený Mihrovi, staroarménskemu bohu Slnka, svetla a ohňa. Mihr bol arménskou obdobou perzského boha Mithru. Chrám dal  postaviť kráľ Trdat I. okolo roku 77 n. l.

 

Následne zostúpili k unikátnej Symfónii kameňov. Mohutné čadičové stĺpy tu vytvárajú prírodnú stenu pripomínajúcu obrovský organ či skamenený vodopád. Podobný prírodný úkaz poznáme aj zo Slovenska pri hrade Šomoška, no arménska verzia je oveľa monumentálnejšia. Deň sme si spestrili tradičným obedom u miestnych a ukážkou pečenia lavašu v peci tonir. Navštívili sme aj kláštor Khor Virap, odkiaľ sa nám otvoril nádherný výhľad na bájny Ararat – jeden z najsilnejších symbolov Arménska.

 

Ďalší deň nás čakala turistika ku kláštoru Noravank. Cesta viedla nádherným prostredím úzkeho kaňonu, obklopeného vysokými červenými skalami a drsnou arménskou krajinou. Počas celej túry sme boli prakticky sami, bez davov turistov, a mohli sme si naplno vychutnať ticho, výhľady aj jedinečnú atmosféru tohto miesta.

 

Samotný kláštor Noravank pôsobí vďaka svojej polohe medzi skalami mimoriadne fotogenicky a stal sa jedným z najsilnejších zážitkov našej cesty. Po turistike sme pokračovali do vinárskej oblasti Areni, kde nás čakala ochutnávka miestnych vín. Spoznali sme tradičné arménske vinárstvo a deň zakončili príjemne – pri pohári vína v oblasti, ktorá má s jeho výrobou dlhú históriu.

 

Na juhu Arménska sme sa zastavili pri vodopáde Shaki, ktorý padá z čadičových skál do zelenej rokliny. Pokračovali sme do mesta Sisian, kde sme navštívili miestnu keramickú dielňu, nahliadli do tradičnej výroby arménskej keramiky a vychutnali si výborný domáci obed. Večer sme dorazili do Gorisu, mesta známeho svojou unikátnou architektúrou. Jeho historické centrum tvoria charakteristické kamenné domy s oblúkovými oknami, drevenými balkónmi a vysokými múrmi, ktoré mestu dodávajú osobitú atmosféru. Pokojnú večernú prechádzku centrom nám napokon osladila aj cukrová vata z miestneho stánku.

 

Jedným z najsilnejších turistických zážitkov bola trasa cez dramatickú roklinu rieky Vorotan až ku kláštoru Tatev. Kráčali sme krajinou hlbokých kaňonov, skalných stien a otvorených výhľadov, pričom samotný príchod ku kláštoru pôsobil ako zaslúžená odmena. Tatev sa týči vysoko nad roklinou a jeho poloha patrí k najpôsobivejším v celom Arménsku. Po návšteve kláštora sme ochutnali aj výborný tradičný koláč gata, ktorý tam pečú priamo mnísi. Späť sme sa odviezli lanovkou ponad roklinu Vorotan a ešte raz si vychutnali úžasné výhľady na okolitú krajinu.

 

Z juhu Arménska sme sa presunuli do Jerevanu a vydali sme sa objavovať jeho najzaujímavejšie miesta. Na trhu GUM (Glavnyj universalnyj magazin) sme ochutnali atmosféru každodenného života, obdivovali stánky plné sušeného ovocia, korenín, sladkostí a miestnych špecialít.

 

Navštívili sme aj Modrú mešitu, ktorá svojím pokojným nádvorím a farebnou výzdobou predstavuje nečakaný kontrast k prevažne kresťanskému charakteru Arménska. Silným momentom bola návšteva pamätníka Tsitsernakaberd, venovaného obetiam arménskej genocídy. Deň sme zakončili pri monumentálnych Kaskádach, odkiaľ sa nám otvoril krásny výhľad na mesto a za priaznivého počasia aj na majestátny Ararat.

 

Zlatým klincom nášho poznávacieho zájazdu do Arménska bol výstup na Aragac, najvyšší horský masív krajiny. Na západný vrchol vo výške 4 007 metrov sa vydali len tí najodvážnejší a najlepšie pripravení členovia našej skupiny. Čakala ich vysokohorská túra, no odmenou boli nezabudnuteľné výhľady na sopečnú krajinu a okolité vrcholy. Dosiahnutie vrcholu bolo nielen športovým výkonom, ale aj silným spoločným momentom a symbolickou bodkou za naším putovaním Arménskom.

 

Arménsko nám ukázalo, že tie najsilnejšie cestovateľské zážitky často čakajú mimo najznámejších turistických trás. Starobylé kláštory, vysoké hory, pohostinní domáci, výborné jedlo a chvíle, ktoré sme prežili ako jedna partia, vytvorili cestu, na ktorú sa nezabúda.

S CK Spoznaj s nami svet necestujete iba za pamiatkami. Spoločne objavujeme krajinu, jej príbehy, chute aj ľudí a vytvárame zážitky, ktoré pokračujú ešte dlho po návrate domov.

Podobné dobrodružstvo v Arménsku pripravujeme aj na rok 2027. Podrobné informácie, termín a program zverejníme už čoskoro.